Je to jedna z najväčších záhad cyklistiky: prečo sa o 22. zákrute Alpe d’Huez nikdy nehovorí?
Je to vlásenka rovnako ako ostatných 21 zákrut, ktoré tvoria výstup na Alpe d'Huez, a rovnako ako ostatné má očíslovaný znak, ktorý pripomína meno jazdca a roky, počas ktorých vystúpil na horu.
V tomto prípade je však číslo „0“a meno jazdca – Bas Mulder – je jedným z mála ľudí, o ktorom už počuli. Napriek tomu každý prvý štvrtok v júni od roku 2011 asi 5 000 cyklistov uctilo jeho meno jazdou hore a dole Alpe toľkokrát, koľkokrát za deň môžu získať finančné prostriedky pre holandskú charitatívnu organizáciu zameranú na boj proti rakovine.
Alpe d’Huez sa prvýkrát dostal do povedomia ako lyžiarske stredisko už v 30. rokoch 20. storočia a cesta k nemu bola účelovo postavená na obsluhu hotelov, reštaurácií a iných podnikov. Je to tiež solídny kus techniky s pravidelnými, konštantnými stúpaniami a širokými vláskami, ktoré sú v skutočnosti najrovnejšími úsekmi stúpania, ktoré uľahčujú nákladným autám a autobusom dostať sa hore a dole z hory.
Na označenie oznámenia, že Alpe bude hostiť bobovú súťaž na Zimných olympijských hrách v Grenobli v roku 1968, miestna rada postavila na každej vlásenke očíslované tabule, počnúc číslom 1 v prvej zákrute na okraji strediska a končiac s číslom 21 naspodku.
Len v roku 1976 si hora začala budovať svoju povesť epického bojiska o prvenstvo na Tour de France, akým je dnes – a stalo sa to takmer náhodou. Riaditeľ Tour Félix Lévitan potreboval náhradný cieľ po tom, čo zlyhala plánovaná etapa do Grenoblu a miestny novinár Roger-Louis Lachat navrhol spiatočnú návštevu Alpe d'Huez, ktorá hostila prvý vrchol Tour v roku 1952, ale následne bola ignorovaná.
Bol to začiatok trvalého vzťahu, ktorý tam odvtedy skončil etapu 27-krát (vrátane dvakrát v roku 1979) a fráza „21 zákrut Alpe“je súčasťou cyklistického folklóru. V roku 1995 boli k očíslovaným nápisom na zákrutách pridané mená všetkých víťazov alpskej etapy a roky ich triumfu.
Je len škoda, že po prejdení poslednej z týchto 21 zákrut majú jazdci ešte minimálne dve sponky do vlasov – plus záverečnú 90-stupňovú ľavačku – pred prejazdom cieľovou čiarou na úpätí lyže - výťahy na Avenue du Rif Nel.
Keď som prvýkrát išiel hore Alpe, rátal som zákruty dole cez zaťaté zuby, napoly som očakával blikajúce svetlá a tancujúce roztlieskavačky, keď som konečne krútil pedálmi popri značke s číslom „1“.
Namiesto toho cesta pokračovala hore popri baroch a hoteloch a nakoniec sa prudko stočila doľava. Cez prepotené slnečné okuliare som rozoznal rozmazaný znak s číslom „0“a meno jazdca, ktorého by som
nikdy nevidel.
Cesta stále stúpala a po ďalšej vlásenke som bol presvedčený, že som stratený. Zastavil som sa spýtať sa na cestu a povedali mi, že mám ešte pol kilometra do cieľa. Po poslednej ľavotočivej zákrute som šliapal do pedálov, až kým sa cesta náhle neskončila pri rade horských cyklistov čakajúcich na využitie sedačkovej lanovky. Vrátil som sa dolu kopcom a nakoniec som vysoko na lampe našiel malý nápis oznamujúci, že toto je ‚Arrivée officielle du Tour de France‘.
Najikonickejšie stúpanie v cyklistike to bolo zdrvujúce anti-vyvrcholenie.
To nebude záležať na tisíckach cyklistov, ktorí sa každý prvý júnový štvrtok zúčastnia pretekov „Alpe D’HuZes“. Ich cieľom je zdolať horu aspoň šesťkrát – „zes“v holandčine – krát, aby získali hotovosť pre Holandskú rakovinovú spoločnosť (KWF).
Podujatie – už 11. ročník – je v mnohých ohľadoch prirodzeným rozšírením lásky Holandska k ‚holandskej hore‘. V rokoch 1976 až 1989 päť holandských jazdcov vyhralo osem z 13 etáp Tour, aby skončili v Alpe d’Huez, a holandský kňaz oslavoval každý triumf zvonením na zvony farského kostola na vrchole Alpe.
Je tu však rovnako silné puto medzi najznámejším stúpaním na bicykli a krajinou bez hôr v značke, ktorá označuje 22. zákrutu Alpe d’Huez. Nesie meno holandského amatérskeho cyklistu Basa Muldera, ktorý zomrel na lymfóm vo veku iba 24 rokov v septembri 2010 po absolvovaní Alpe d’HuZes v predchádzajúcich štyroch rokoch.
'Počas štyroch rokov svojej choroby dokázal Bas Mulder inšpirovať ľudí všetkých vekových kategórií, že vždy môžete niečo urobiť zo svojho života, bez ohľadu na to, aký ťažký alebo krátky je,' hovorí Johan van der Waal, prezident
Nadácia Alpe d’HuZes. ‘Tak sme na jeho počesť vytvorili cenu Basa Muldera, ktorá má inšpirovať mladých vedcov v oblasti rakoviny.‘
Nápis bol predstavený v roku 2011 po tom, čo bol starosta Huez natoľko dojatý Mulderovým príbehom, že navrhol zaviesť „oblúk 0“po existujúcich 21, takže Mulderovo meno mohlo byť pridané k úcte hory.
Cyklistika je šport, ktorý miluje svoje tradície, takže neprekvapuje, že mýtus o 21 zákrutách pretrváva. Napriek tomu, nechcel by Van der Waal vidieť uznanie Muldera a práce charity s oficiálnym uznaním 22. zákruty?
„To by bolo, samozrejme, pekné, ale myslím si, že na Tour a Alpe d’Huez je to príliš ďaleko,“hovorí. „S „21 zákrutami“je spojených príliš veľa vecí a v tomto prípade vyhráva tovar.“
Dovoľte teda cyklistovi, aby aspoň čiastočne napravil rovnováhu zdvihnutím pohára na pamiatku Basa Muldera a 22. zákruty Alpe d’Huez.
Viac informácií o nadácii Alpe d’HuZes Foundation nájdete na opgevenisgeenoptie.nl
