Švéd, z ktorého sa stal Walesan, s nami hovorí o víťazstve na Paríž-Roubaix a o zmene zamerania na triatlon Ironman
Cyklista: V októbri minulého roku ste pretekali na majstrovstvách sveta v Ironman. Ako to dopadlo?
Magnus Backstedt: Bol to dlhý deň! Do Kona [Havaj] som sa dostal pár týždňov pred podujatím a na mojom prvom tréningu mi lýtko začalo „pingnúť“. Po štrnástich dňoch na akupunkturistickom stole, prišiel deň pretekov, bolo to lepšie. Dobré plávanie [3,8 km] ma pripravilo na bicykel [180 km], ale zakaždým, keď som prekročil 400 wattov, sa mi Bianchi zdalo, že sa drží späť. Ukázalo sa, že reťazová podpera a podpera sedadla na strane bez pohonu boli kašovité. Okrem toho som dostal trest za draftovanie.
Cyc: Dosiahli ste 42,2 km behu?
MB: Áno, ale asi 40 minút od toho, čo som plánoval. Prvých 10 km bolo skvelých, ale o kilometer neskôr sa bolesť lýtka vrátila, vtedy som si sadol na chodník a dlho som premýšľal, čo robiť. Uvažoval som o tom, že sa vytiahnem, ale mal som so sebou svoje dve dcéry a myslel som si, že by to bol zlý príklad. Tiež som pochopil, že aj keby som prešiel posledných 31 km, stále by som skončil za približne 11 hodín, čo by niektorí triatlonisti zabíjali. [Skončil za 11 hodín 12 minút.
Cyc: Na vrchole cyklistiky ste vážili viac ako 90 kg. Ako vaše telo odolalo stresu z behu?
MB: Pre začiatok som teraz asi o 4 kg ľahší. Bolo to však zaujímavé, pretože tréning bol o tom, aby ste sa nezranili. Môj najrýchlejší maratón je 3:30, ale mal som priemernú srdcovú frekvenciu 130 bpm, čo sa ani nesnažím. Stále kondicionujem bežiace svaly a kĺby a len teraz som začal behať takmer naplno. Viem, že mám v sebe 3-hodinový maratón bez akýchkoľvek problémov.
Cyc: Aké sú vaše plány na pretekanie Ironmana v roku 2015?
MB: Mám profesionálnu licenciu! Možno je ešte o rok skoro, ale prečo nie? Pretekám na Ironmanoch na Lanzarote, Anglicku, Švédsku a Walese a na ďalšom diaľkovom podujatí v Barcelone. To je na Ironmana veľa, ale čím viac pretekám, zlepšujem sa. Je to cyklista vo mne. Keď pripnem pretekárske číslo, som iné zviera.
Cyc: 11. apríla 2004 – v deň, keď ste vyhrali Paríž-Roubaix, ste boli iné zviera. Boli to preteky, o ktorých ste vždy snívali, že ich vyhráte?
MB: Vyhral som nejaké iné preteky? Žil som, jedol a dýchal Roubaix. Páčilo sa mi, že môžete pretekať 100 dní v roku a môžu byť rovnaké, ale tento jeden deň bol jedinečný. Dedičstvo, atmosféra, všetko. Ako malé dieťa som čítal časopisy a videl týchto bohov. Krv, blato a slzy. Bolo to magické.
Cyc: Ako sa preteky vyvíjali?
MB: Keď sa v deň pretekov spustil budík, cítil som sa dobre. Na Tour of Flanders nás poškodili zranenia, takže sme štartovali len so šiestimi jazdcami [8 povolených]. Ale stále sme mali silný tím v Alessio-Bianchi, vrátane Fabia Baldata [vyhral dve etapy Tour de France v rokoch 95 a 96] a Andrea Tafiho [vyhral Roubaix v roku 99]. Na začiatku v Arenberg Forest som stratil vedúcu skupinu, pretože som bol zaseknutý za iným jazdcom. Kamene boli nočnou morou, ale musel som riskovať predbiehanie, inak by som úplne stratil vodcov.
Neuveriteľne som zacelil medzeru, akoby tam nebola. Baldato bol v tej vedúcej skupine a spýtal sa ma, ako sa cítim. Povedal som mu, že si myslím, že mechanici mi zabudli nasadiť reťaz – všetko bolo skvelé. Baldato ma potom vtiahol do dláždenej časti Le Carrefour de l’Arbre, kým som šiel na Hem [ďalšia dláždená časť asi 6 km od cieľa]. Pamätám si, ako som skoro pomaly preletel okolo tohto masívneho kameňa a pomyslel som si, že ak sa tomu všetci vyhnú, bude to zázrak. V zlomku sekundy počujem syčanie a je to Johan Museeuw [ktorý si išiel pre svoje štvrté víťazstvo v Roubaix]. Potom to už bolo o porážke chalanov na trati…
Cyc: Ako dopadol ten šprint?
MB: Nastúpil som na velodróm s Fabianom Cancellarom, Tristanom Hoffmanom a Rogerom Hammondom a bol to Hammond, kto ma znepokojoval najviac. Trénovali sme spolu niekoľko rokov v Spojenom kráľovstve a vedel som, čoho je schopný. Našťastie som jazdil v Newporte a na vonkajšej trati v Cardiffe, takže som mal určitú formu. Tiež som si bol vedomý toho, že aj keď sme boli na velodróme, platia pravidlá cestnej premávky, čo znamená, že pod nimi môžete predbiehať nielen cez vrchol. To bol môj záchranca, pretože na zadnej rovinke som začal šprint v rovnakom čase ako Hammond. Vedel som, že Roger zamieri hore po ceste, aby odrazil Cancellara, a preplížil som sa zvnútra.
Cyc: Ako sa zmenil tvoj život po víťazstve v Queen of the Classics?
MB: Bol to detský sen – mal som na stene mojej spálne plagáty Gilberta Duclosa-Lassalla [Duclos-Lassalle vyhral Roubaix v rokoch 1992 a 93] – ale najväčšia zmena nastala v roku 1998, keď som vyhral moja prvá (a posledná) etapa Tour de France. Zrazu som sa stal cyklistom, na ktorého ľudia dávali pozor. Roubaix si túto reputáciu ešte umocnil tým, že v roku 2005 skončil štvrtý, napriek tomu, že som si zlomil zápästie.
Cyc: Spomenuli ste tréning s Rogerom Hammondom vo Veľkej Británii. Prečo si sa presťahoval z rodného Švédska?
MB: Oženil som sa s Megan [Hughes z Walesu] v roku 2000. V čase víťazstva na Roubaix sme v skutočnosti sídlili v Belgicku, ale víkend po mojom víťazstve sme sa presťahovali do Walesu bližšie k Meganiným rodičom. Bože, to bola šialená doba. Mal som mediálne záväzky a všetky druhy šialených vecí. V skutočnosti, krátko po tom, čo som vyhral, som zobral veľa britských detí na tréningovú jazdu. Boli celkom dobré. V tejto skupine boli Luke Rowe a Pete Kennaugh.
Cyc: Vaša manželka bola samozrejme kvalitná cyklistka sama o sebe…
MB: Nehovorí o svojej cyklistickej kariére, ale v roku 1995 vyhrala juniorský bronz v šprinte na dráhe a v roku 1998 britské národné majstrovstvá na ceste. Naše dve dcéry majú určite dobré cyklistické gény. V skutočnosti sú to masívni cyklisti. Najstaršia má 13 a keby som ju nechala bicyklovať sedem dní v týždni, urobila by to. Mladší sa venuje cyklokrosu.
Cyc: Odišli ste do dôchodku v roku 2009 po sezóne so Slipstream-Chipotle a čoskoro ste sa objavili na okruhu v Spojenom kráľovstve. Ako k tomu došlo?
MB: Nigel Mansell sa ma spýtal, či by som sa s ním nechcel zviesť pre charitatívnu organizáciu UK Youth, ktorej je prezidentom. Išlo to dobre a dospeli sme k záveru, že pre charitu by bolo skvelé vytvoriť tím. V našom inauguračnom roku 2011 sme pretekali prevažne na okruhu GB, v roku 2012 sme sa presunuli na kontinentálnu úroveň, čo pomohlo nášmu vstupu na Tour of Britain. Koncom roka 2012 som však odišiel a nakoniec som sa dal na Ironmana. Vždy som obdivoval triatlonistov. Viem, že veľa rekreačných triatlonistov dostáva palicu od cyklistov kvôli ich schopnostiam na bicykli, ale športovci ako Sebastian Kienle [ktorý vyhral Ironman Hawaii v roku 2014] jazdia 180 km za 4:20 hodiny. To by sa zbavilo každého profesionálneho cyklistu.
Cyc: Bradley Wiggins povedal, že sa chce stať prvým Britom, ktorý vyhral Paríž-Roubaix. Má, čo je potrebné?
MB: Má schopnosť vyhrať, ale musíte nájsť to sladké miesto na dlažbe, pokiaľ ide o výber prevodovky, ako ste nastavený na bicykli, tlak v pneumatikách, na akých pneumatikách jazdiť podmienky. A tím Sky sa musí uistiť, že je len jeden vodca a skutočne sa o neho starať. Pred podujatím som jazdil kurz aspoň raz, často dvakrát. Vzal som svojho manažéra a jedného alebo dvoch chalanov s nákladným autom: kolesá, vane, rámy, vidlice, riadidlá… a pokúsil som sa o tú trochu extra rýchlosť. Som si istý, že Sky urobí to isté.
Cyc: V Roubaix si ukázal, aký si na trati šikovný. Aký je váš názor na nedávnu renesanciu nahrávky Hour?
MB: Je skvelé, že je opäť v centre pozornosti a myslím si, že pravidlá sú teraz nastavené tak, aby sa rekord mohol posúvať vpred bez toho, aby na podujatí dominovala technológia. Bude naozaj dobré vidieť, ako Brad vyskúša, aj keď by som dával pozor na Jacka Bobridgea. [V skutočnosti Bobridge spadol na konci svojho januárového pokusu o niečo viac ako 0,5 km.]
Cyc: Budete na trati a/alebo Roubaix ako komentátor pre Eurosport?
MB: Bude potvrdené. Stále čakám, kedy sa mi ozvú o pláne na rok 2015. Bude to musieť zapadnúť do tréningu Ironmana, ale chcem pokračovať, pretože je to niečo, čo ma baví. Je to dobrý spôsob, ako zostať zapojený do športu, hoci čas je vzácny. Stále mám kaviareň Big Maggy’s v Jersey a spolupracujem s Infocrank – novým meračom výkonu, ktorý sa práve dostal na trh. Tiež som začal podnikať s dovozom a distribúciou značky s názvom TEC. Je to značka príslušenstva a dielov. V podstate všetko, čo si môžete zavesiť na seba alebo na bicykel, máme skladom. Aj keď mám 40 rokov, chcem pretekať rýchlejšie a mať najlepší výstroj mi určite pomáha.
